Čiastočne zachovaný a rekonštuovaný hrad na vápencovom kopci nad cestou a ľavým brehom Popradu, oproti mestu Stará Ľubovňa, dominanta Ľubovnianskej kotliny., Stará Ľubovňa

História:

Vznik hradu je kladený do druhej polovice 13. storočia, resp. na začiatok 14. storočia. Patril do sústavy hraničných pevností chrániacich cesty do Poľska. Podľa niektorých prameňov (Menclová, Slivka, Čaplovič, Chalupecký) ho vybudoval pravdepodobne okolo roku 1280 poľský knieža Boleslav, ktorý bol manželom Kunigundy, dcéry uhorského kráľa Belu IV. V tomto čase vznikla kruhová veža a gotický palác. Začiatkom 14. storočia hrad rozšírili o další, východne situovaný palác a ďalšie budovanie hradu urýchlili štátoprávne zmeny po roku 1299 ako aj vnútropolitické boje oligarchov proti centrálnej kráľovskej moci. V rokoch 1308-1312 patril hrad Omodejovcom, a od roku 1315 Drugethovcom. Podľa iných prameňov (Beňko, Fügedi, Števík) hrad vznikol na začiatku 14. storočia z iniciatívy kráľa Karola Róberta (prvá písomna zmienka je z roku 1311, keď sa spomína pod názvom "Liblou"). Prvými správcami boli Omodejovci, nie Matúš Čák ako uvádza literatúra, ten bol len spojenec Omodejovcov proti panovníkovi, keď si chceli hrad privlastniť, čo sa im nepodarilo, pretože Karol Róbert v roku 1312 Omodejovcov porazil. Ďalej sa uvádza, že hrad sa stal od roku 1323 majetkom Drugethovcov. Určenie vzniku hradu - v závere 13. storočia, či začiatkom 14. storočia - nemá na jeho dispozičné riešenie, či stavebné postupy žiaden vplyv a tak s najväčšou pravdepodobnosťou hrad vyzeral tak ako je uvedené na kresbách J.Česlu. V roku 1412 sa spolu s 13 spišskými mestami dostal do poľského zálohu a stal sa sídlom poľských richtárov. V roku 1432 a 1451 ho poškodili počas husitských vojen a v roku 1553 ho takmer zničil veľký požiar. Jeho obnovu začali v roku 1555 za starostu Jána Bonera. Hrad nákladne renovovali a rozšírili, pričom veľkú pozornosť venovali protitureckému renesančnému pevnostnému zariadeniu. V rokoch 1591-1745 sa stala richtárom kniežacia rodina Ľubomirskovcov, ktorí vykonali na hrade viaceré stavebné práce. Upravovali objekty na terase druhého nádvoria, na juhozápadnom nároží, opravili dovtedajšie budovy hradu a mnohé z nich ukončili dekorativnymi atikami. V roku 1647 postavili kaplnku a vybudovali tretie nádvorie. Manželka Alberta III. Mária Jozefa nariadila uskutočniť opravu hradu. Projekt vypracoval Francesco Placidi v polovici 18. storočia, ale nerealizoval sa.
Pod jeho vedením prebehla v rokoch 1746-1760 len rekonštrukcia hradu. Po roku 1772, keď už hrad nebol centrom miest zálohovaných Poľsku, jeho význam upadol. Využívali ho ako kasáreň, neskôr slúžil ako skladisko a napokon ho v roku 1819 štát predal J.F.Raiszovi, ktorého rodina však hrad po 55 rokoch prepustila mestu, pre nákladnú údžbu. Ani mesto nezvládalo hrad udržiavať a preto ho v roku 1883 odpredalo. Novým majiteľom bol poľský gróf Zamoyski, ktorý nechal v roku 1930 opraviť kaplnku a obytný trakt na južnej terase. V jeho vlastníctve bol hrad do roku 1945. Krátko po tomto roku sa rekonštruovaný objekt využíval ako škola v duchu doby. Až v roku 1971 sa začal na hrade archeologický a architektonický výskum ktorý nakrátko ustal po roku 1989 ale v súčasnosti sa hrad znova opravuje. Najnovším prírastkom je zastrešenie hlavnej veže a jej postupná oprava.


stredoveká podoba hradu na mape z roku 1664	podoba hradu na ranorenesančnom reliéfe zo 16.storočia	rytina z polovice 18.storočia	rytina z 18.storočia	M.Velba - 20.storočie

Interiér:

V niektorých miestnostiach sa zachovali valené a pruské klenby.


miestnosť v najnovšom paláci	kachle v paláci	kaplnka	interiér renesančného prevetu	kazematy srdcovej bašty

Exteriér:

Najstaršou časťou hradu je kruhová veža s mohutnými opornými piliermi a priľahlý gotický palác. Obe pôvodne opevnené stavby stoja na najvyššom bode brala boli ohradené obvodovým múrom a do objektu sa vstupovalo bránou v múre. O niečo mladší je palác situovaný východne. Tieto objekty vytvárajú horný hrad s nádvorím. Na budovách sa zachovali obvodové murivá do značnej výšky a na gotickom paláci zvyšky renesančnej atiky i renesančných ostení okien a rímsy. Vzhľadom na terén sú ďalšie dve nádvoria riešené terasovito. Na druhom nádvorí, pristavili k bráne budovu s podbráním a obranu hradu zabezpečovala veľká delová bašta na východe a srdcový delový bastión na západe pod bránou. Neskôr tu pristavali další palác k obvodovému opevneniu na východnej strane, k objektu na západnej strane pristavili barokový palác (1642) a na terase kaplnku. Posledné, tretie nádvorie je smerované na JV pred veľkou baštou a chráni vstup do areálu s bránou z roku 1664, ktorá mala padací most. Na múroch tohto nádvoria sa čiastočne zachovala atika.


pôdorys A.Fialu	gotická podoba hradu	po renesančnej prestavbe	baroková úprava a neskoršia dostavba hradu	situačný plán hradu z roku 1790

Súčasný stav:

Na hrade sa nachádza historická expozícia, expozícia dobového nábytku, chladných zbraní a rodu Zamoyských. Na hrade je aj výstavna miestnos, kde sú každoroène výstavy poèas sezóny. Správcom hradu je ¼ubovnianske múzeum v Starej ¼ubovni.


celkový poh¾ad od skanzenu	èelný poh¾ad od cesty	vstupná brána	srdcový bastión z prístupovej cesty	objekt brány

interiér opevnenia pri kruhovej bašte	brána v kruhovej bašte	ochodze na opevnení	vežièka v opevnení brány	celkový poh¾ad na opevnenie vstupnej èasti

tretie nádvorie a múr druhého nádvoria	interiér kruhovej bašty	poh¾ad z múru druhého nádvoria	ochodza na múre tretieho nádvoria	poh¾ad cez bránu do tretieho nádvoria

brána pri najnovšom paláci	interiér srdcovej bašty	ochodza na srdcovej bašte	brána do horného hradu	hlavná veža

lešenie na veži	kaplnka a palác	druhé nádvorie s kaplnkou	za kaplnkou	novší renesanèný palác horného hradu

Základné informácie / Prístup a okolie / Expozície

Pridať nový komentár

www.zamky.sk www.slovaktourservice.sk www.pamiatky.net
	Tento portál bol vytvorený s finančnou pomocou Európskej únie. Za obsah tohto portálu je výhradne zodpovedný server Zamky.sk - Pamiatky.net a za žiadnych okolností nemôže byť povaožvaný za stanovisko Európskej únie.	RSS
Partnerské stránky:
© 2007 Copyright Zamky.sk - Pamiatky.Net,