Banská Bystrica hrad

Areál mestského hradu sa skladá z kostola Panny Márie, tzv. Matejovho domu, tzv. slovenského kostola, radnice, budovy fary a kamenného opevnenia s baštami, vstupnou bránou s barbakanom, ktorým sa do areálu vchádzalo. Najstaršou budovou je neskororománsky farský kostol P. Márie z druhej polovice 13.stor. Pôvodne ho obklopoval cintorín, na ktorom až do minulého storočia stála románska kostnica. Bystrickí mešťania, inšpirovaní vzorom mestského hradu v Kremnici, opevnili v poslednej tretine 15.stor. priestor okolo farského kostola a postavili tu dalšie budovy patriace samospráve banských miest, mestskej správe a kráľovi: gotický dom kráľa Mateja (nazývaný aj Matejov dom) vznikol v r.1479, mestská radnica okolo r.1500; krátko predtým, 1492, dostavali kostol sv. Kríža, nazývaný aj slovenský kostol, lebo sem chodili prevažne slovenskí obyvatelia, s bohatým vstupným neskorogotickým portálom. Opevnenie tvoril vysoký kamenný múr a kruhové bašty. Najdôležitejšou časťou opevenia bola vstupná brána s barbakanom, dostavaná v r.1512, do ktorej sa vstupovalo dvoma bránami, pre povozy a pre peších. V tom období prešiel farský kostol nákladnou stavebnou úpravou, ktorú podnes dokumentuje zachované oratórium s gotickou krížovou klenbou, bočná kaplnka sv. Barbory a neskorogotickým krídlovým oltárom od Majstra Pavla z Levoče a neskorogotická bronzová krstiteľnica od majstra Jodoka. Typologickou zaujímavosťou sú portréty svätých, ktorými iluzívne nahradili konzoly pod klenbou v presbytériu. Interiér kostola bol v tých časoch velmi hodnotný, hl. oltár vyhotovil Majster Pavol z Levoče a údajne bol ešte monumentálnejší ako levočský. Podľahol však ničivému požiaru v r.1761; 1767 ho nahradili barokovým oltárom s obrazmi od významného rakúskeho maliara J. L. Krackera. Zrútenú klenbu nahradili barokovou, s iluzívnou architektonickou freskou v presbytériu od A. Schmidta z r.1767-70. Z tohto obdobia pochádzajú aj typické siluety s cibuľovitými medenými strechami. Do mestského hradu po čase včlenili aj mestskú radnicu. V druhej tretine 16. stor. prešla viacerými stavebnými úpravami, ktoré jej vtlačili dnešný ráz. V r.1546 ju podstatne rozšírili a prestavali. Čoskoro nato, v rockoch 1564-1565, majster Peregrinus upravil jej priečelie vrátane starej neskorogotickej loggie a budovu ukončil renesančnou atikou s lastovičími chvostmi.

Pôdorys hradného areálu	Pôdorys farského kostola	Pohľad na baštu opevnenia	Pohľad na hrad zo začiatku 20.storočia	Hrad v 70tych rokoch 20.storočia