|
|
Hlavná stránka » Vyhľadávanie pamiatok » Detail pamiatkyDetail pamiatky
Živánska veža
Zbojnícka veža, Veža Turná, Turňa 
|
Kraj: Nitra | Okres: Zlaté Moravce | Obec: Jedľove Kostoľany
|
|
| Stručný popis: |
| Nachádza sa na hrebeni kopcov medzi obcami Jedľové Kostoľany a Malá Lehota. Ležív katastri obce Jedlové Kostoľany, okres Zlaté Moravce. |
| História: |
Prvýkrát sa zmieňuje o veži cestopisná štúdia o Tekovskej župe z roku 1781, kde obyvatelia Jedľových Kostolian (veža sa nachádza v katastri jej obce) nazývajú "Turňou". Na iných miestach sa používajú aj pomenovania Živánska, Zbojnícka veža, môžeme sa však stretnúť aj s latinským pomenovaním "Castellum" (stredoveká pevnosť). Veža bola príslušenstvom Hrušovského hradu a neskôr slúžila zbojníkom, odkiaľ získala aj pomenovanie "Živánska". Podľa iných autorov to bol poľovnícky hrad kráľa Mateja alebo strážny hrádok. Umiestnenie veže tesne nad cestou upozorňuje na dôležitosť historickej komunikácie, ktorá bola vežou kontrolovateľná. V období ťažby zlata v ložiskách Novej Bane dôležitosť veže ešte vzrástla. Nová Baňa získava titul slobodného kráľovského mesta. Vedie z nej cesta pozdĺž toku Žitavy cez Veľkú Lehotu k majetkom Hrušovského hradu. Vežu možno stotžniť s colnou stanicou, ktorej činnosť sa dá datovať od konca 14. storočia do konca 15. Storočia. Slúžila teda na stráženie obchodnej cesty od Pohronia do údolia Žitavy. Strážna veža spustla po zničení Hrušovského hradu po roku 1708.
 |
| Rekonštrukcia podľa Martina Bónu |
|
| Exteriér: |
Vežu postavili na bralnatom andezitovom výbežku (asi 1,5 km severovýchodne od obce) v úzkom údolí, ktorým preteká rieka Žitava. Pod ňou sa točí cesta, po ktorej boli nútení prichádzať pocestní. To bolo výhodné pre vyberanie mýta. Pôvodná prístupná cesta k veži sa nezachovala, možno ju len predpokladať severovýchodne od veže. V prameňoch sa uvádza, že existovalo predhradie prepojené k veži a obkolesené hradným múrom, čo však nie je dokázané. Juhovýchodne od veže sa nachádza 20 m plošinka, ktorá slúžila pravdepodobne ako hospodárske územie s miestom pre kone.
 |
| Pôdorysy podľa Martina Bónu |
Skladala sa z niekoľkých podlaží. Názory o ich počte sa rozchádzajú. Niektorí predpokladajú päť podlaží, v iných zdrojoch sa hovorí o štyroch, dokonca v obecnej kronike sa hovorí o veži 40 m vysokej, šesťposchodovej s vchodom na prvom poschodí. Ako stavebný materiál používali lámaný andezit, spojivom bola vápenná malta a riečny štrk. Tento materiál sa kvalitatívne zhoduje so stavebnou hmotou Hrušovského hradu, ba aj s jeho stavebnou technikou, čo nasvedčuje, že pochádzajú z 13. storočia. Hrúbka podzemného múra je 2,70 m. Každé podlažie je 4 m vysoké a na nich nechaný postupne 10 cm výpust, na ktorom boli položené dlážkové hrady. Vstup do veže bol na prvom poschodí a to z obranných dôvodov.
|
| Súčasný stav: |
| Zvyšky veže sa nachádzajú nad cestou ktorú strážila. Dodnes je zachovaná severná časť muriva, kde môžeme odčítať aj pôvodnú hrúbku muriava a umiestnenie okien. Výlet do tejto lokality odporúčam v zime, pretože v lete je ukrytá medzi stromami.
|
Základné informácie / Prístup a okolie / Expozície
|
