Slovník

hrad, objekt stojaci na vyvýšenine v meste, v prenesenom zmysle najvyššia opevnená časť hradiska alebo hradu

personifikácia, znázornenie abstraktného pojmu zvyčajne ľudskou postavou

združené znaky, zväčša manželov

záhradná murovaná alebo drevená besiedka

krížová chodba - zaklenutá kláštomá chodba, otvorená arkádou do ústredného rajského dvora

druh parku, ktorý štylizovane napodobňoval prírodu; oživujú ho drobné stavby (jaskyne, mosty, pavilóny, umelé ruiny), jazierka a skupiny cudzokrajných drevín

polkruhové, podkovovité alebo polygonálne zakončenie svätyne chrámu; v nej je umiestnený hlavný oltár

gotický krídlový (skriňový) oltár

oblúk preklenujúci medzeru medzi stĺpmi alebo rad rovnako veľkých oblúkov na pilieroch či stĺpoch

arkádový dekoračný motív, najčastejšie podopieraný konzolkami

krytý, z troch strán uzavretý výstupok s oknami v priečelí alebo na nároží budovy, spočíva obyčajne na konzolách, zakončený strieškou, vyskytuje sa najmä na gotických a renesančných objektoch

nízky múr nad hlavnou rímsou budovy, ktorý pohľadovo zakrýva strechu, často býva zakončený sochami alebo geometrickými útvarmi, striedajúcimi sa pravidelne nad jednotlivými poľami, obľúbená bola najmä v renesancii; štítková atika vytvára vo východoslovenskej renesancii opakovanie útvaru v podobe rozčleneného štítku, niekedy zdobeného aj sgrafitom

zväčša kamenné zábradlie zložené z okrúhlych alebo štvorhranných stĺpikov alebo kužeľov (balustrov)

pred bránou hradu alebo mesta predsunuté opevnenie kruhového, poloeliptického alebo polygonálneho pôdorysu s vlastnou priekopou, ochodzou a bránou s príslušným vybavením

umelecký sloh v 17. a 18. stor., výrazový prostriedok obdobia protireformácie, pochádzajúci z Talianska; vyznačoval sa reprezentatívnosťou, mohutnosťou a priestorovou členitosťou budov a oblými líniami; typické je splývanie architektúry s maľbou a plastikou, v sochárstve sa uplatňujú sochy v dynamickom pohybe s rozviatymi súčasťami odevov

spevňujúci článok stredovekých fortifikácií, vystupujúci z línie hlavnej hradby, umožňuje ostreľovanie priestoru pri päte opevnenia a krížové ostreľovanie predpolia (flankovanie); na rozdiel od veže dosahuje buď tú istú výšku ako priľahlé hradobné úseky, s ktorými komunikačne súvisí, alebo ich nepatrne prevyšuje

základ sústavy pevnostných mnohouholníkových renesančných a barokových hradieb, delový bastión

kresťanský chrám starorímskeho typu obdĺžnikového tvaru s nepárnym počtom lodí; stredná loď ukončená apsidou, oddelená od bočných lodí arkádami, je podstatne vyššia, takže svetlo do nej preniká z okien nad strechami bočných lodí

umelecký sloh, ktorý vznikol v Nemecku v prvej polovici 19.stor., uplatnil sa predovšetkým v nábytkovom umení a v maliarstve, sledoval najmä pohodlný život meštiackej triedy

bosáž, rustika, kvádrovanie - plastické znázornenie muriva z hrubo otesaných kvádrov (alebo jeho napodobeniny v omietke), používané obyčajne na nároží budov alebo na prízemí budov

ostrá hrana, ktorou bývajú opatrené hradné veže v smere predpokladaného útoku

hrad, zámok, pevnosť

(fran. cour d'honneur) nádvorie pred barokovými kaštieľmi uzavreté z troch strán

zo strechy vyčnievajúci odkvap z kovovej liatiny, pieskovca alebo plechu; vyskytuje sa najmä na gotických katedrálach v podobe groteskných alebo obludných figúr, najmä hláv

kuchynský priestor s otvoreným ohniskom a dohora sa postupne zužujúcim komínom

zúbkované ukončenie hradieb alebo veží, rozdelené zubmi a výrezmi na výhľady a kryty pre stredovekých strelcov, kryt obrannej ochodze

murovaný vodojem alebo v skale vytesaná nádrž na vodu, najmä daždovú, ktorá sa zberala najčastejšie zo stiech

samostatná pevnosť v meste, umožňovala obranu aj po strate vonkajšieho opevnenia

v architektúre pôdorysný i výškový rozvrh stavby, usporiadanie hmoty a priestoru podla účelu, na ktorý stavba vznikla

darca, v minulosti jednotlivec, zobrazovaný v umeleckom diele, ktorý venoval prostriedky na jeho vznik, v gotike a renesancii často zobrazený s celou rodinou

donjon, donžon, nebojsa - hlavná a najdokonalejšie opevnená veža stredovekého hradu, posledné miesto obrany

dekoratívne zriasnená látka a šaty na sochárskych či maliarskych dielach alebo obloženie miestnosti látkovými tapetami

posledné obdobie klasicizmu, rozšíril sa 1800-1830 z Paríža do celej Európy, charakteristické je členenie stien na jednotlivé prísne ohraničené polia, ploché tvary nábytku, rovné rámy okolo dverí a nástenných zrkadiel a antikizujúca ornamentika (sfingy, lýry, fakle, levie laby) s výrazným bronzovým kovaním

vyvýšená galéria v západnej časti kresťanského chrámu, otvorená arkádou alebo oknom do hlavnej lode, slúžiaca ako tribúna spravidla feudálnemu pánovi, majiteľovi kostola; v centrálnom kostole obieha okolo celého priestoru

neskorá doba kamenná

zyčajne figurálne riešený pamätník mŕtvemu vo forme kamennej tabule s reliéfom a nápisom, postavený na vnútornej alebo vonkajšej stene kostola (za epitafom nie je hrob, teda nie je náhrobník)

zaoblený prechod medzi stropom a zvislou stenou

1. umelecká bieločrepná keramika s ozdobnou glazúrou
2. jemná farebná keramika

stena budovy, obvykle predná, na ktorú sa sústreďuje pohľad; odzrkadľuje vnútorné členenie objektu; poschodia domu, počet lodí kostola a pod.

maľovaná, kamenná alebo do štuky vytvorená ozdoba vo forme zaveseného polvenca z listov, kvetov a ovocia

štôla, hrotitá štvorboká vežička na gotickom opornom pilieri, zakončená ružicou

využíva prírodné podmienky a prispôsobuje sa rozvoju vojenských prostriedkov, vývoju zbraní a vojenskej taktike

priestor, kde sa zhromaždujú návštevníci

druh ozdobného parku, ktorého hlavná os je predĺžením hlavnej osi architektúry; hlavnú cestu symetricky sledujú aleje, pravidelne ostrihané kríky, valy so schodmi, fontány a sochy

nástenná maľba na čerstvú, ešte vlhkú vápennú omietku, po uschnutí sa farby fresky spoja s vápnom omietky a nadobudnú žiarivý tón

štít na priečelí budovy alebo nad portálom, dvermi, oknom

druh ornarnentu: plošná alebo plastická architektonická ozdoba vo forme štylizovaných vencových závesov

záhradný pavilón, malá stavba, stĺpový malý chrám v parku alebo na vyvýšenom mieste

nástenný koberec často s bohatými figurálnymi motivmi

štýl stredovekého umenia v Európe, pochádzajúci z Francúzska, v architektúre ho charakterizujú lomené oblúky, rebrová klenba, štíhle stĺpy a veže a oporné piliere

kostolná stavba, ktorej bočné lode sú rovnako vysoké ako hlavná loď a spoločne zakryté jednotnou strechou, okná na bočných lodiach bývajú veľké, aby stačili presvetliť aj hlavnú loď oddelenú od bočných lodí len stĺpmi alebo piliermi

v archeológii staršia doba železná, približne roky 750-450 pred n.l.

najvrchnejšia, plasticky vyčnievajúca časť stĺpa, piliera alebo pilastra, v rôznych slohoch rozlične dekoratívne stvárnená

nosné časti drevenej konštrukcie sú z drevených stĺpikov z tvrdého alebo mäkkého dreva kruhového alebo hranatého profilu; priestory medzi stĺpikmi vypĺňa murivo (tehla, hlina)

drevená stena s priechodmi v gréckokatolíckych a pravoslávnych kostoloch, oddeľujúca oltárnu čast od časti pre veriacich a ozdobená ikonami

opticky presvedčivé zobrazenie deja, veci a priestoru v ploche obrazu, ktoré sa usiluje vyvolať dojem, ilúziu skutočnosti

umelecký smer zameraný na vyjadrenie dojmov a zážitkov

obrazec z drevených dýh rôznej prirodzenej farby vykladaný do dreva, najmä na nábytku

voľne stojaca zvonica

voľne stojaca zvonica

žliabkovaný, žliabkovaná

malá okrúhla alebo polygonálna stavba, ktorej suterén slúžil ako kostnica a horný priestor ako kaplnka

ozdobný plastický alebo ornamentálny rámec okolo erbov, nápisov a podobne, používala sa najmä v renesancii a baroku

druh trámového stropu s dekoratívnym podhľadom pravidelne deleným na prehĺbené pravouhlé, viacuholníkové alebo okrúhle polia - kazety; kazety môžu byt prázdne alebo vyplnené maľbou či reliéfom

umelecký smer v 17. a 18. storočí, usilujúci sa napodobniť antické grécke a rímske, neskôr aj renesančné vzory

architektonický útvar, uzatvárajúci priestor; váhu klenby nesú podpory - múry, piliere, stĺpy atď.

klenba tvaru štvrťgule, ktorú tvorí ukončenie objektu s polkruhovým pôdorysom, napr. apsidy

z múru vyčnievajúci nosný kamenný článok na podporu balkónov, sôch, nosnacov, trámov, často býva ozdobená ornamentmi alebo figúrami

rímsa - vodorovný pás, jednoduchý alebo členený, vystupujúci z muriva a zdôrazňujúci horizontálne členenie stavby; podľa polohy je rímsa soklová - pri základe stavby, kordónová - delí poschodia, podstrešná - ukončuje stavbu, ďalej parapetná (=podokenná), nadokenná, naddverová

masívny kamenný nosník vysunutý zo steny ako podpora vystupujúcich častí (balkónu, pavlače, arkiera); obyčajne sa hmotou stupňovito zmenšuje

oltár s jedným, častejšie s viacerými pármi skladacích krídel; najväčší krídlový oltár v strednej Európe je oltár sv. Jakuba v Levoči od Majstra Pavla z Levoče

druh ornamentu, používaný najmä v gotike, ktorý vypĺňa okná alebo oblúky, tvoria ho krúžené geometrické obrazce, ďatelinky, viaclístky, pletence, plamienky a pod.

zaklenutie okrúhlych, štvorhranných alebo polygonálnych priestorov polguľovou alebo guľovou úsečou

v archeológii mladšia doba železná, asi 500 rokov pred n.l. až okolo zmeny letopočtu

druh ornamentu, používajúci ozdobné motívy v tvare lístkov

zvislý plochý pás, ktorý člení a dekoruje fasády, na rozdiel od pilastra nemá pätku ani hlavicu

1. podlubie; 2. časť stavby, spravidla chodba otvorená na vonkajšej strane arkádou; na rozdiel od balkóna nevyčnieva z priečelia

kaplnka stavaná podla vzoru kostolíka v Lorette

(franc. Louis-seize) - štýl za vlády Ludovíta XVI., raný klasicizmus; charakteristickými prvkami sú lýry, vázy, festóny, antické ornamentálne vlysy a jasné farby nábytku

polkruhové pole oblúka nad dverami a oknami

názov slohového obdobia v čase doznievajúcej renesancie a nastupujúceho baroka

ozdobný motív v architektúre v podobe ľudskej tváre, obyčajne štylizovaný ako antická divadelná maska, častý v gotike

stôl - najčastejšie časť vnútorného zariadenia pri cirkevných obradoch; súčasť alebo nosná časť oltára

kamenný stĺp s plastikou, stavaný zväčša na pamäť epidémie moru

architektonický smer v 19. storočí, napodobňujúci gotickú architektúru

architektonický smer z konca 18. a začiatku 19. storočia, napodobňujúci antické starogrécke a starorímske umelecké vzory

mladšia doba kamenná

výklenok v stene, obyčajne na sochy, ale aj na skrine

krytá, uzavretá alebo aj otvorená chodba, ktorá vedie okolo budovy alebo jej časti a je s budovou spojená

osemhranný

pôvodne terasovitá časť záhrady s južnými drevinami, prenesene vykurovaný objekt, kam sa tieto dreviny na zimu premiestňujú

l. kňazský chór v kláštorných kostoloch; 2. oddelená (zamrežovaná, zasklená) lóža v barokových kostoloch pre cirkevných a svetských hodnostárov; 3. organová tribúna; 4. domáca kaplnka

zvislé okraje múrov, ktoré vymedzujú okná a dvere; môže byť pravouhlé a zošikmené

kňazisko - svätyňa, priestor v chráme pri hlavnom oltári, vyhradený pre kňazov

stena budovy, obvykle predná, na ktorú sa sústreďuje pohľad; odzrkadľuje vnútorné členenie objektu; poschodia domu, počet lodí kostola a pod.