Náš najväčší hrad nie je Spišský

Pustý hrad nad Zvolenom je po sýrskom Crak de Chevalier druhým najrozsiahlejším hradom na svete. Trináste storočie a hrozba Tatárov. Kadiaľ prešli, tam ani tráva nerástla. Práve preto začali na území dnešného Slovenska vyrastať hrady ako huby po daždi a tie, čo už stáli, dostali nové, poriadne opevnenie, refúgium. Zväčša po nich zostali iba názvy. Hradová nad Košicami, Sitno... Ale aj najväčšia pevnosť v celej Európe, Pustý hrad nad Zvolenom.

Čínsky múr nad Zvolenom: Pozeráte sa od Zvolena na kopec a okrem prieseku vo vysokých stromoch nevidíte takmer nič. Pohľad na Spišský hrad je určite impozantnejší. "Nedávno mali v rozhlase súťaž. Odpovedzte, ktorý hrad je najväčší na Slovensku. Ktosi zavolal a povedal, že Spišský. Vyhral. Potom som zavolal ja a usiloval sa vysvetliť pani redaktorke, že Pustý hrad je ešte rozsiahlejší. A ona na to, že áno, vie, ale napriek tomu je ten Spiš-ský najväčší. Matematika nepustí. Ak má niečo rozlohu 7,6 hektára, je to rozsiahlejšie než to, čo má 5,3 hektára. Nuž a hrady sa merajú podľa vonkajšieho prstenca opevnenia. Potom Pustý hrad jednoducho musí byť väčší než Spišský, ba čo viac, je to po sýrskom Crak de Chevalier druhý najrozsiahlejší hrad na svete!" vysvetľuje Václav Hanuliak, vedúci archeologického výskumu zo spoločnosti Terra Antiqua.

Po roku 1172 vyrástol na mieste prehistorického hradiska nad sútokom Hrona a Slatiny komitátny hrad, najstarší v regióne stredného Slovenska. Skúste si ho predstaviť ako mrakodrap, veď už v dvanástom storočí mal šesť poschodí, o sto rokov neskôr až osem. Vraj sa podobal na vežu dnešného Trenčianskeho hradu a mal kontrolovať dve stredoveké cesty, ktoré sa pretínali práve tu. Prvá viedla z Dolného Rakúska cez Devín, Nitru, Svätý Beňadik popod Zvolenský hrad do Novohradu, druhá bola Via Magna a smerovala od Jadranského mora po Baltické. A práve okolo tohto prvého hradu začalo v roku 1241 rásť mohutné refúgium, ktoré ho napokon celkom pohltilo. Ťažko si predstaviť, čo sa tu muselo diať nasledujúcich štrnásť rokov. Na kopci stavali v závislosti od terénu šesť až osem metrov vysoké a 1,8 až 2,7 metra hrubé opevnenie s ochodzou. Kto videl čínsky múr, akiste potvrdí, že toto bolo čosi podobné. Počas tatárskych výbojov sa za múrmi mohlo ukrývať tri- až päťtisíc ľudí. Koniec koncov, taliansky staviteľ Pertoldus bol za svoju prácu v roku 1255 povýšený do šľachtického stavu a dostal do daru aj blízku usadlosť Dubové.

Čínsky múr nad Zvolenom teda stál, ale, ako to už v histórii chodí, nemáme dôkaz, že by ho dakedy Tatári obliehali. Vypálili mesto, spálili aj kráľovskú listinu s mestskými výsadami, ale o obliehaní hradu niet ani zmienky. Zato sa dozviete, že na Pustý hrad útočil šľachtic z rodu Huntovcov a aj Matúš Čák Trenčiansky. Lokálna vojna medzi aristokraciou, šarvátky. Nuž a potom sa do jeho dejín zapísal rytier Donč, pravá ruka kráľa Karola Roberta z Anjou. Najskôr proti sebe bojovali v Rozhanovciach, o päť rokov neskôr, v roku 1317, už boli kamaráti a kráľ bývalému sokovi vrátil majetky. Pustý hrad sa stal jeho oficiálnym sídlom. Dostaval celý trakt v južnej časti, dva paláce, vežu, obrovskú cisternu na dažďovú vodu, hospodárske objekty. Len pre informáciu, keď rytier umrel, Veľžupa zvolenská sa rozpadla na menšie celky Zvolen, Liptov, Oravu a Turiec.

Biologická bomba: Nuž a nakoniec sa hrad dostal do rúk Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý mal chrániť neplnoletého syna uhorskej kráľovnej Alžbety Ladislava Pohrobka. Jiskra už na Pustom hrade nesídlil, dal prednosť pohodlnému zámku v meste Zvolen, zato však na vrchu dal vybudovať prvú "matriošku" na svete. Nemal toľko vojakov, ktorí by dokázali ustrážiť celú pevnosť, a tak vystavali obranné múry okolo jednotlivých objektov priamo vnútri veľkého opevnenia. Ale tieto stavebné opatrenia už dlhé trvanie nemali, hrad dobyl a vypálil Ján Huňady. Čo nezničil on, to dokončili Zvolen-čania, ktorí potrebovali stavebný materiál na opevnenie mesta proti Turkom. Až zostala iba takmer nepoškodená vstupná brána a kus opevnenia s veľkou prelukou. Všetko ostatné dokonale pohltil storočný listnatý les. Ale aj preluka má svoju históriu, ktosi o nej dokonca tvrdil, že je maslová. "Dlho som si myslel, že ju vybúrali Rusi, keď tu po roku 1968 vztýčili svetelné majáky. Iba kúsok odtiaľto sa im totiž zrútilo jedno lietadlo, čo viezlo proviant. Toľko masla naraz hádam nikdy vo Zvolene nebolo! Lenže, v budapeštianskom archíve som našiel plán, kde vyznačil preluku už môj predchodca, profesor Könyöki, ktorý na Pustom hrade robil archeologické vykopávky na konci 19. storočia. Z toho usudzujem, že prelom v hradbe je staršieho dáta, pravdepodobne z 15. storočia, z obdobia bojov medzi Jiskrom a Huňadym. Preluka bola provizórnou bránou, keď nahradila vypálenú a zborenú hlavnú vežovú bránu," rozpráva Václav Hanuliak. Našiel jednu kocku historického lega. Koľko ich ešte bude? "Hrad skúmame od roku 1992, čiže pätnástu sezónu, a dá sa povedať, že zatiaľ sme prebádali asi iba päť percent. Tu budú mať archeológovia čo robiť nasledujúcich dvesto rokov!"

Keď sa prechádzate po bývalom Dončovom hrade, vidíte základy jedného zo starých palácov. Z tohto jediného miesta vyvláčili študenti troch univerzít fúrikmi asi sto tatroviek zeminy. Pozeráte sa do cisterny a nestačíte sa čudovať, čo sa dá zistiť z pozostatkov troch psích kostier. Ktosi ich hodil do jediného zdroja pitnej vody. Kto, kedy a prečo? Stredoveká biologická bomba? Škoda, že už nefunguje veštiareň v Delfách... Zato v inom paláci našli zhorený dobytok. Tura, kone, ošípané. Záver? Ku koncu už palác slúžil len ako maštaľ a keď ho podpálili, nebol čas ani vyviesť dobytok. Keď už máte pocit, že ste sa nachodili dosť a pritakávate, že ste naozaj nikdy na väčšom hrade neboli, ukáže vedúci výskumu na obrovský zelený kopčisko vedľa a povie, že aj to patrilo k hradu. Čo tam je? "Netuším," priznáva. "Možno kostol svätého Mikuláša, najstarší v celom regióne, ale to zatiaľ nikto nevie povedať s istotou. A práve to je na práci archeológa to najkrajšie!"

Peňazokazecká dielňa: Najhoršie na práci archeológa zasa je, že ho vždy ktosi pred-behne. Zlatokopi, zlodeji. "Je to smutné konštatovanie, ale je to tak. Vieme, že do hĺbky pol metra už na tomto území nič nenájdeme. Je to vykradnuté. Zlodeji sú vybavení oveľa lepšie než my," povie Václav Hanuliak a dá sa rozprávať príbeh o Nemcovi, dvojmetrovom chlapovi, čo sa tu potĺkal s detektorom, vyzbrojený mapou, na ktorej mal zakrúžkovaný práve Pustý hrad. Chcel utiecť, jeden kolega sa naňho zavesil a Nemec utekal aj s ním... Boli tu však už aj zlatokopi z Anglicka, ba aj jeden náš pilot so služobným detektorom, ktorý chcel archeológov podplatiť, aby ho neudávali. "Našli sme bojové sekery, torzá stredovekých mečov, hroty striel, ostrohy, časti brnenia stredovekého bojovníka. Objavili sme aj bronzové a strieborné šperky, množstvo keramiky." Pozoruhodným objavom bola peňazokazecká dielňa a množ-stvo mincí z obdobia českého kráľa Přemysla Otakara II. Dokonalé kópie, ibaže nie celé zo striebra, len postriebrené. Dnes len ťažko rozlúštiť, či o nich vedel uhorský kráľ Ladislav IV., alebo ich vyrábali priamo na jeho rozkaz. Našlo sa aj pracovné náradie, ale napríklad aj kostená rukoväť meča zo slonoviny. Pravdepodobne si ju doviezli ako trofej z križiackych výprav. Alebo rukoväť bojového šľachtického meča zo štrnásteho storočia, podľa ktorej zostrojili vernú kópiu tejto zbrane. Poťažkávate ju v ruke a uvažujete, čo to museli byť za chlapi, ktorí s týmto dokázali bojovať. A to boli ešte menší než my, do ich postelí by sme sa asi nepomestili. No určite boli silnejší, meč je ťažký ako fras. A teraz ho vezmi do ruky a bojuj!

Asi by bolo naozaj jedno-duchšie vziať do ruky krompáč a vykopávať vlastné dejiny, ako to robia každý rok študenti archeológie a histórie. Mnohé páry už dal hrad za tých pätnásť rokov dokopy, akoby tu skutočne čarovala tajuplná moc. Bielu paniu tu síce ešte nevideli, ale rozprávka o rybárovej dcére, ktorú dávajú televízie každé Vianoce, sa vzťahuje práve k tomuto hradu. Aby bol nedobytný, pannu zamurovali zaživa. Povesti, legendy a svätá trpezlivosť archeológov. Možno raz nájdu aj telo tej panny...